Z medzinárodného prieskumu skupiny NN vyplýva, že ľudia na Slovensku by sa radi dožili aspoň 90 rokov. Na dlhší život sa však teší väčšia polovica opýtaných (51 %). Problém prichádza spolu s otázkou, z čoho budú ľudia na dôchodku dôstojne žiť.

Slováci celkovo nie sú spokojní so svojou súčasnou finančnou situáciou (4,7 bodu z 10). Za touto nespokojnosťou sa skrýva viacero príčin. Viac ako polovica (53 %) nemá k dispozícii úspory ani na tri mesiace života. S tvrdením, že ich finančná situácia sa z roka na rok zhoršila, súhlasí až 60 % Slovákov zapojených do prieskumu. 

Až 28 % ľudí si dnes nerobí žiadne finančné prípravy či plány na svoj dôchodok. Plnú dôveru vo vyplácaní dôchodkov zo strany štátu aj v budúcnosti má len 36 % Slovákov. Viac ako polovica účastníkov prieskumu (52 %) očakáva, že budú musieť pracovať aj po dovŕšení dôchodkového veku.

Máte aj vy obavu, že váš budúci dôchodok bude nízky? Tak potom zvážte všetky možnosti, ako si svoj budúci dôchodok vylepšiť (II. pilier, III. pilier). Dnes je ten správny čas.

Dlhší život prinesie do našej spoločnosti viaceré zásadné zmeny. Zmenia sa naše pracovné návyky, spôsob, akým sa vzdelávame alebo čas, kedy oddychujeme. Ako sú Slováci pripravení zmeniť svoje dlhoročné životné návyky?

Z medzinárodného prieskumu NN vyplýva, že 34 % opýtaných Slovákov sa neteší zo zmien a 36 % ľudí má problém robiť závažné rozhodnutia.

Potešujúce je, že väčšina ľudí na Slovensku má pomerne vysokú dôveru vo vlastné sily. Viac ako 75 % opýtaných verí, že vďaka svojim schopnostiam dokážu čeliť akýmkoľvek životným zmenám. Až 62 % Slovákov sa v prieskume vyjadrilo, že majú nad svojím životom plnú kontrolu.

Slováci rovnako pozitívne vnímajú aj možnosť celoživotného vzdelávania. 77 % súhlasí s tvrdením, že každý rok sa naučia nové vedomosti či zručnosti. V priebehu posledných troch rokov 47 % Slovákov aktívne investovalo do svojho vzdelávania čas alebo peniaze.

Podstatným predpokladom dlhého a šťastného života je duševné zdravie. V mentálnom zdraví sú na tom Slováci v porovnaní s priemerom ostatných krajín lepšie. Naše skóre duševného zdravia dosahuje na stupnici od jedna do desať hodnotu 6,9. Najlepšie skóre mentálneho zdravia má generácia baby boomerov (ročníky 1946-64) a naopak, najhoršie generácia Z (ročník 1997-2012). Dôchodcovia sa cítia byť mentálne najviac odolní a nezamestnaní naopak najhoršie. Muži skórovali vyššie ako ženy.

K lepšej mentálnej odolnosti nám pomáha, že sa necítime byť pod stresom. Až 66 % opýtaných uviedlo, že za posledné tri mesiace nepociťovali vo svojom živote výrazne stres.

Až 80 % ľudí tvrdí, že aktívne podniká kroky na zmiernenie stresu. Tretina opýtaných uvádza, že každý týždeň venuje aspoň 150 minút času relaxačným fyzickým aktivitám. Preukázateľne pozitívny vplyv má stretávanie sa s priateľmi, šport či blízkosť zelene.

Na druhej strane, úzkosť alebo depresiu často pociťuje 10 % Slovákov. Rovnaký podiel ľudí sa cíti často osamelo. Dobré duševné zdravie nie je rozhodne samozrejmosťou.

Dnes je so svojím súčasným zamestnaním spokojných až 79 % Slovákov. Väčšina pracujúcich ľudí (70 %) pociťuje rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a svoju prácu považujú za zmysluplnú. Pre 59 % opýtaných je v práci podstatná časová flexibilita alebo možnosť pracovať z domu.

Rovnako pozitívne sa Slováci pozerajú aj smerom do budúcnosti. Až 56 % opýtaných uviedlo, že majú zamestnanie, v ktorom vedia bez problémov pokračovať do 70-ky. Zároveň 42 % ľudí odpovedalo, že ich zamestnávateľ investuje do ich budúcnosti.

Ľudia na Slovensku považujú svoj život za zmysluplný (75 %) a rovnako sú spokojní s tým, čo doteraz dosiahli (68 %). Na svoj zaslúžený dôchodok sa tešia. Hoci sa priemerná dĺžka života zvýšila od roku 1980 o 7 rokov na aktuálnych 77 rokov Slováci by chceli ísť do dôchodku skôr, a to už vo veku 59 rokov. Zaradili sa tým na 2. miesto, hneď za Tureckom.

Až 64 % Slovákov však vyjadrilo obavu, či dokáže štát v budúcnosti vyplácať dôchodky. Práve z tohto dôvodu už dnes viac ako polovica ľudí počíta s tým, že aj počas dôchodku budú musieť stále pracovať.